KOMENTÁŘ: Niekoľko mýtov okolo fínsko-slovenskej spolupráce na bojových vozidlách

Mýtus vývoja

Už v momente, keď ministerstvo predkladalo do vlády materiál, v ktorom popísalo možné spôsoby obstarania nového vozidla, zavádzalo a vedelo, že ho poruší – deň nato totiž podpísalo memorandum s Fínmi.

S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, chcú obstarávanie urobiť cez výnimku zo zákona 343/2015 o verejnom obstarávaní, §1 ods. 2 písm. aa, podľa ktorej sa mimo zákona môže obstarať bojová technika, ak ide o spoločný vývoj viacerých štátov. A subdodávky byť zadané priamo spriazneným firmám. Tak sa zrodil Fínsko – Slovenský „vývoj“ BOV 8×8.

V skutočnosti však pri BOV 8×8 o žiaden vývoj nejde. Výrobcovia bežne zákazníkom individuálne prispôsobujú vozidlá na mieru a integrujú požadovanú zbraňovú vežu, či iné vybavenie. To dokazuje aj extrémne krátka príprava prototypu – pol roka a jeho cena – 6 mil. €.

Výhodou „vývoja“ oproti licencii má údajne byť, že umožňuje Slovensku export vozidiel. Aj to je zavádzanie.  Nie je nič nezvyčajné, že súčasťou licencie je možnosť exportu. Tú ma napríklad Poľsko, ktoré licenčne vyrába deriváty fínskej AMV – Rosomáky.

Mýtus výroby na Slovensku

Ministerstvo tvrdí, že až 70% produkcie bude na Slovensku a len 30%  komponentov sa bude dovážať. Ide o ďalšiu lož. Pôjde v prevažnej miere o montáž zahraničných komponentov. Nechtiac to potvrdzuje aj samotné ministerstvo - ktoré deklaruje vytvorenie len 50 nových pracovných miest.

Špecializované zbrojné komponenty totiž v Európe vyrába niekoľko firiem, ktorých výrobky používa drvivá väčšina bojových vozidiel. Zbytok „skladačky“ tvoria bežné komerčné komponenty. Exkluzivita menších výrobcov sa tak spravidla obmedzuje na originalitu dizajnu vozidla, výrobu základnej konštrukcie a použitie domácej pracovnej sily.
 

Najpravdepodobnejšie tak bude „slovenské“ BOV mať: švédsky motor, nemeckú prevodovku, švédske, alebo nemecké pancierovanie, izraelské protitankové strely, talianske termokamery, britské  pruženie, americké spojovacie a komunikačné vybavenie, české sedačky atď.

Slovenský priemysel je dnes schopný pre platformu dodať len základný oceľový zvarenec korby, káblové zväzky, polosi náprav a podobne - z hľadiska hodnoty vozidla marginálne percentá. Vyššiu hodnotu bude mať už aj podiel domácej pracovnej sily na montáži.

Aj korby sa však spočiatku budú dovážať a vyrábať sa u nás majú až v budúcnosti. Nevedno kedy. Ešte aj slovenská zbraňová veža Turra 30 (podľa vybavenia 30-40% ceny celého vozidla) používa zahraničné termokamery a pravdepodobne aj ďalšie prvky elektroniky, tvoriacej najväčšiu časť jej ceny.
 

Na dosiahnutie 70% by muselo dôjsť k masívnemu technologickému prenosu, prepisujúcemu históriu svetových zbrojných kontraktov. Ako uvidíme ďalej, skutočnosť môže byť ešte horšia – a nemusí dôjsť k vôbec žiadnemu. 

Že ide o s prsta vycucané čísla, dokazuje samotné MO SR, ktorému vo vládnom materiály s deklarovanými percentami, nesedia ani ich vlastné čísla:
 

Skutočné percento slovenskej pridanej hodnoty bude reálne nepomerne nižšie.

Dokonca aj priamy nákup, by mohol byť výhodnejší. Ministerstvo zavádzalo aj pri ňom – nebýva to spravidla len kontrakt „zaplať-dovezieme.“ Štandardnou súčasťou zbrojných kontraktov totiž bývajú kompenzačné, tzv. „ offesetové progamy .“ Dodávajúci štát, alebo firma nimi kompenzuje, doberaním domácej produkcie, alebo investíciami do domáceho priemyslu,  spravidla minimálne 100% hodnoty zákazky.
 

Slovensko je však jedna z mála krajín v Európe (a možno jediná), ktorá žiadne offsety nepožaduje (!). Slovenské vlády tak sami poškodzujú vlastné hospodárstvo.
 

Mýtus zákazu offsetov

Predstavitelia ministerstva zavádzajú, keď tvrdia, že EU offsety zakázala. Je to polopravda. EU skutočne smernicou č. 81 z r. 2009 tlačí členské štáty do zrušenia kompenzačných programov, lebo môžu porušovať princíp slobodnej súťaže. Lenže – členské štáty sa implementácii smernice úspešne bránia. Opierajú sa o čl. 346 zmluvy o EÚ, ktorý z pravidiel EU umožňuje vyňať opatrenia na „ochranu základných záujmov vlastnej bezpečnosti.“

A tak Švédi s poukazom na „špecifické klimatické podmienky“ požadovali pri nákupe ich Patrií AMV 100% offsety. Podobne to riešia ďalšie štáty. Úplne nepriestrelná, je pozícia členských štátov, ak kompenzačné programy požadujú pre budovanie vlastného obranného priemyslu. Lídrom a ukážkovým príkladom sú vo Východnej Európe Poliaci.
 

Získali tak, okrem iných kompenzácií aj množstvo technológií pre svoj zbrojný priemysel. Novú smernicu č.81 obišli jednoducho požiadavkou "Polonizácie," bez legislatívneho základu – ako individuálny zmluvný záväzok ekvivalentu offsetov a transferu technológii. Slovami ministra obrany: „Nemáme záujem o veľké zahraničné nákupy bez skutočného prevodu technológie do Poľska."

Za kúpu licencie od Fínov získali Poliaci pol miliardy € v offsetoch, plávajúce varianty Patrii AMV sa vyrábali u nich a teraz im Fíni zadarmo modernizujú závod v Siemianowice Śląskie. Česi dnes obstarávajú nové bojové vozidlo pechoty. Horúcim favoritom je nemecká Puma. Jej výrobca ponúkol Čechom masívnu priemyselnú spoluprácu, prenos technológii a zapojenie do ďalšieho vývoja a výroby.

A toto sú kľúčové otázky pre Slovenský nákup vozidiel. Akú kompenzáciu získava slovenské hospodárstvo? Aby platila „finta s vývojom,“ Fíni musia odobrať nejaké vozidlá. Koľko? Chystá sa veľká modernizácia slovenskej armády. Aké technológie využiteľné pre ďalšie modernizácie, prípadne export získava slovenský priemysel?
 

Nielen, že je proces obstarávania vozidiel postavený na lživých mýtoch, polopravdách a zavádzaní. Naša vláda sa sama nepochopiteľne bráni offsetovým programom a mlčí aj o transfere technológií. Bez nich je takzvaný „vývoj“ a fiktívna „výroba“ vozidla BOV 8×8 v réžii SNS pre slovenské hospodárstvo zo všetkých existujúcich možností - v skutočnosti úplne najhoršou voľbou. 
 

Článok bol písaný pre denník SME a web Armádní noviny